Povrchová úprava oxidu titaničitého v zahraničí
Výroba oxidu titaničitého v zahraničí sa začala v roku 1916 a vývoj výroby ovplyvnilo čistenie nečistôt ako Fe3 plus a nekontrolovateľná veľkosť častíc pigmentu. Až v roku 1930 bol vyrobený anatasový pigment oxid titaničitý. Odvtedy, vďaka zisteniu, že oxid titaničitý pri použití v náteroch vyvoláva fotochemickú aktivitu, existuje rovnaký problém s urýchlením pulverizácie filmotvorných materiálov, preto sa na povrchovú úpravu postupne používajú anorganické oxidy ako A12O3 a SiO2. Vďaka vývoju technológie povrchovej úpravy sa kvalita oxidu titaničitého neustále zlepšuje a existujú stovky odrôd. Stručne povedané, povrchová úprava a odrody oxidu titaničitého sú klasifikované takto:
1. Univerzálny oxid titaničitý
Výkon univerzálneho oxidu titaničitého presahuje 60 percent celkového výkonu oxidu titaničitého. Povrchová úprava týchto produktov sa vo všeobecnosti vykonáva pomocou anorganických oxidov, ako sú AI 203, AI 20 3-SiO2 alebo A1 2O 3-SiO2-TiO2, ktoré predstavujú 2 percent až 5 percent z celkovej sumy. Prostredníctvom analýzy povrchovo upravených produktov na všeobecné použitie oxidu titaničitého sa zistilo, že obsah Ti02 je asi 94 percent a množstvo upravovacieho činidla je asi 3 percentá až 5 percent.
2. Oxid titaničitý s vysokou odolnosťou voči poveternostným vplyvom
Vykazuje vynikajúce vlastnosti v odolnosti voči poveternostným vplyvom, čo sa vyžaduje najmä pri náteroch na vonkajšie použitie. Činidlá na úpravu povrchu používané v takýchto produktoch sú stále anorganické oxidy, ako je A1203, Si02, Ti02, Zr02, a pridané množstvo je 7 percent až 10 percent. Počas procesu poťahovania sa tieto oxidy ukladajú na povrch častíc TiO2 a vytvárajú hustý film podobný koži, ktorý hrá dobrú ochrannú úlohu proti prirodzenému oxidačno-redukčnému procesu povrchu TiO2.
3. Povlak oxidu titaničitého s vysokou objemovou koncentráciou pigmentu
Pigment oxidu titaničitého používaný pre ploché latexové farby by mal mať po ošetrení hubovitý povlak a množstvo pridaného ošetrovacieho činidla je 10 percent až 15 percent. Aby sa zlepšila hydrofilnosť oxidu titaničitého, množstvo Si02 na úpravu je vo všeobecnosti oveľa vyššie ako množstvo Al203. Po rozdrvení oxidu titaničitého potiahnutého veľkým množstvom porézneho Al2O3-SiO2 alebo kremičitanu hlinitého na vhodnú veľkosť častíc je možné dosiahnuť maximálnu mieru pokrytia v latexovej farbe.
4. Oxid titaničitý upravený organickou hmotou
Niektoré odrody by mali byť povrchovo upravené podľa špeciálnych požiadaviek použitia. Napríklad ošetrenie malým množstvom organických zlúčenín môže zlepšiť dispergovateľnosť oxidu titaničitého. Bežne používané organické zlúčeniny sú polyoly, polyamíny a silikónové oleje. Pri výbere prípravku na organickú úpravu dbajte na jeho tepelnú odolnosť, stabilitu a miesto použitia.
Povrchová úprava cudzieho oxidu titaničitého si okrem toho, že kladie dôraz na technológiu úpravy, vyžaduje aj veľmi prísne prostriedky na povrchovú úpravu. V dôsledku vyzrážania akýchkoľvek farebných nečistôt to ovplyvní belosť oxidu titaničitého. Vo všeobecnosti je obsah Fe3 plus v cudzom oxide titaničitom väčšinou pod 40 PPm a čistota činidla na povrchovú úpravu je veľmi dôležitá.
